Valach-ostrawski | Velesova noc

Velesova noc je magická noc skúšok a spomínania.

U Slovanov sa noc z 31. októbra na 1. novembra nazýva Velesova noc, je to noc veľkej moci, keď sa hranice medzi svetmi stenčujú, keď sa duchovia našich predkov a tých, ktorí budú žiť po nás, stávajú jedným celkom spolu s odchádzajúcim a prichádzajúcim svetom, s jeho živlami a ich silou.

Velesova noc je predovšetkým rodinný sviatok. Verilo sa, že duchovia predkov sa vracajú k svojim potomkom, aby im venovali múdrosti a požehnali celý rod. Pred súmrakom sa založil oheň a chôdza po žeravom uhlí bosými nohami a skákanie cez oheň bol rituál očistenia a oslobodenia od nečistých síl. Preto slávenie Velesovej noci bolo pre Slovanov mimoriadne dôležité.

U slovanských národov mala táto noc niekoľko názvov. V Bielorusku to bol "Dzjady" – pohanský obrad spomienky na zosnulých. Tento obrad je zdrojom čistých myšlienok a pocitov a vždy sa mu prisudzoval zvláštny význam. Práve tento obrad môže chrániť pred zabudnutím na svoje korene, čo vedie k nedostatku duchovnosti a strate morálky.

Podľa ľudových povier v túto noc duše predkov poslednýkrát v roku navštevujú svojich potomkov, ktorí žijú v Javi a následne odchádzajú do Svetlého Iriju do nasledujúcej jari.

Velesova noc je magická noc skúšok a spomínania. Počas tejto noci je jednoduchšie spustiť sa do podzemia svojho podvedomia a nájsť Silu, pokiaľ dokážeš prekonať svoj strach. Je to čas očisty, pochopenia a možno prechodu na novú úroveň.

Počas tejto noci sa vonku postavil tanier s pohostením pre duše zosnulých. Na parapetu okna sa postavila sviečka, ktorá ukazovala ako maják cestu dušiam, ktoré sú pripravené prísť nám na pomoc. Na oltár slávnosti sa kladú jablká, tekvice, jesenné kvety. Spomínajú sa zosnulí príbuzní a priatelia, ale bez ľútosti.

Dni spomínania predkov boli u Slovanov uctievané. Pred oslavami sa upratoval dom, umývali sa v parnej bani, kde sa nechávalo vedro s čistou vodou a nová metlička pre saunovanie predkov. Prestrel sa sviatočný stôl, pri ktorom hlava rodiny predniesol určené vety: "Predkovia naši, príďte k nám, pite a jedzte s nami...", a tým pozýval všetkých predkov na večeru. V dome sa otvorili dvere, aby predkovia mohli prísť a posadiť sa za stôl. Predtým, ako sa prešlo k ďalšiemu jedlu, tak sa časť odložila na zvláštny tanier pre duchov.

Slávnostná večera trvala pomerne dlho, všetci spomínali to najlepšie o svojich zosnulých príbuzných, tie skutky, na ktoré môže byť hrdá nie jedna generácia tohto rodu. Počas slávnostnej večere bolo možné hovoriť iba o svojich predkoch, ich živote, jednotlivých skutkoch a povahových rysoch. Spomínali sa ich slová, múdre rady a dobré skutky. Rozhovor sa začínal s príbehom o najstaršom známom predkovi a končil spomienkami o nedávno zosnulých.

Po skončení osláv hlava rodiny vyprevádzala predkov so slovami: "Zbohom predkovia, choďte a zoberte zo sebou biedu, chorobu... a dlho na nás čakajte..."

Spomínajte na svojich predkov, oni tiež prežili svoje životy a odovzdali svoje plody svetu. Nie je dôležité, či boli zlí alebo dobrí, štedrí alebo lakomí, silní alebo slabí. Nie je dôležité, akí boli a ako žili, oni pomáhali formovať a tvoriť tento svet, v ktorom teraz žijeme. Najdôležitejšie je, že zachovali náš prastarý rod a preniesli v genetike kvality, ktoré môžeme používať a zdokonaľovať pre našich potomkov...

Počas tohto sviatku sa snažte vychutnať každú vôňu, chuť a pocit a vychutnajte si život vo fyzickom svete... 

ZDROJ