Kračún - predvečer Koľady

Deň zimného slnovratu je jeden z najstarších sviatkov. Od dávnych čias je tento čas oslavovaný ako zavŕšenie starého a začiatok nového Slnečného cyklu.

Kračún (Karačun, i Koročun) starý slovanský sviatok, ktorý ohlasuje smrť starého Slnečného cyklu.

Podľa podaní Predkov večerom 21. decembra začína celý Vesmír zomierať, aby sa 22. decembra narodil s Novými Silami a Energiou začať nový Slnečný cyklus. Predkovia pomáhali bohom zažínajúc sviece, vatry spolu s vyslovovaním svojich želaní a cieľov na nasledujúci rok.

Preto v tento deň je obzvlášť prospešné ukončiť všetky nedokončené diela, odpustiť všetky príkoria, obavy a úzkosti, všetko, čo ťaží zanechať v starom, rozlúčiť sa s dlhotrvajúcimi (akoby zakorenenými) problémami. Práve tento čas je najvhodnejší na premenu všetkého negatívneho a očistenie svojho života.

V tom čase sa otvára Brána Osudu, zomiera staré Slnko a môžete ho požiadať, aby vzalo sebou naše osobné negatívne životné programy, zastaralé životné veci, dlhotrvajúce choroby, žiale, neúspechy, a takýmto spôsobom očistiť svoj životný priestor. V túto noc sa zbavujeme všetkého toho, čo bráni nášmu rozvoju, bohatstvu, zdraviu, čím pripravujeme pevný základ pre narodenie Nového Slnka, nového "Ja".

21. decembra je najkratší deň a najdlhšia noc. Počas nasledujúcich 3 dní všetko umiera v predvečer narodenia nového slnečného cyklu a 25. decembra potichúčky začína pribúdať dňa i ubúdať noci.

21. - 22. decembra je sviatok zvestujúci smrť a zavŕšenie Starého Slnka a už 25. decembra oslavujeme svetlý a veselý sviatok narodenia nového Slnka, Koľadu, ktorý sa oslavuje spevom, tancom, veselosťou, dobrým jedlom.

A ako je to s tým narodením kresťanského Ježiša? Nuž takto:
"Pápež Liberius roku 354 n. l. rozhodol, že 25. december sa bude sláviť ako deň narodenia Ježiša Krista, čím založil kresťanské vianočné sviatky. Predtým sa do 16. storočia v rovnakom ročnom období oslavoval slnovrat a podľa stredovekého cirkevného kalendára bol 25. december považovaný za Nový rok. Pri presune na 1. januára sa v ľudovej tradícii zvyky z 25. decembra opakovali na Nový rok, no dodržiavali sa aj na Božie narodenie.
Prvý písomne doložený živý betlehem alebo jasličky vytvoril sv. František z Assisi, keď v r. 1223 v jaskyni v Grecciu v Taliansku dal do jaslí dieťa a vedľa stáli Mária, Jozef, osol a vôl. Do konca 18. stor. stavali betlehemy v kostoloch, po zákaze Jozefom II. ich stavali a vyrezávali doma.
Podľa legendy zo 6. storočia slávil v Burgundsku írsky mních Vianoce pri posvätenej jedli na kopci s miestnymi obyvateľmi, Pieseň z 13. stor. sa zmieňuje o domčeku s horiacimi sviečkami. V r. 1570 v Brémach si každý mohol vyrezať v mestských lesoch jedličku na Vianoce. Zdobili ju ovocím, sladkosťami, papierovými kvetmi. V 17. storočí sa stromček v Nemecku od remeselníkov rozšíril medzi šľachtu a úradníctvo, v 18. stor. do evanjelických kostolov, v 19. ho začali ozdobovať mešťania a vydal sa do iných krajín."

Prajem Vám všetkým príjemný Kračún a nech to staré, zlé a ťažiace Vás zomrelo so starým Slnko a nové, dobré, príjemné a veselé sa narodí s novým Slnko.

Sláva Bohom a Predkom našim!