Valach-ostrawski | 21. - 22.12. Kračún (zimný slnovrat)

Sviatok úmrtia starého a narodenia nového slnka.

Kračúň, čiže Vianoce sú starým sviatkom prírodných náboženstiev. Je to oslava slnovratu, odkedy sa začínajú dni predlžovať. Aj názov Vianoce hovorí o tom, že v tomto období je viac noci. Je až neuveriteľné, že napriek snahe kresťanov nahradiť význam Vianoc inou udalosťou, sme si my Slovania uchovali pôvodný názov. Ak by sme im nechali zmeniť názov, volali by sa asi Kristusoviny.

Slnečné sviatky boli zväčša najbúrlivejšími výročnými sviatkami v roku. Zimný slnovrat bol čas, keď Slovania oslavovali návrat Slnka (vedeli pomerne presne vypočítať, kedy je Slnko najďalej). Vtedy chodili po domoch, nosili slnečný symbol (otáčajúci sa prakríž – viď obrázok k článku) alebo figúrku nového, mladého slnečného boha.

Najkratší deň v roku (deň slnovratu) sa nazýva Kračúň. Na Svarožicovu počesť sa na Vianoce zapaloval kmeň tzv. "badnjak". Tento obrat asi súvisel s kultom ohňa zvlášť dôležitého v najhlbšej zime, alebo so symbolom slnečného svetla a tepla, ktorého rast sa očakával a magicky privolával po zimnom slnovrate.

S Vianocami sa viazali viaceré pekné obrady. Jedným z nich bolo aj toto: kto prvý na Vianoce vstal, nabral vodu zo studničky a ostatných ňou pokropil. Bolo to akési vzdanie úcty živlu a posvätenie všetkých do nového roku. Ďalej to bol "Ovseň" (useň, avseň, govseň) - obsypávanie ľudí zrnom, ktorým sa mal prebudiť život v prírode. Je to obrad agrárnej mágie, ktorý má zaistiť bohatú úrodu.

K slnovratovým slávnostiam patrili aj maškarné sprievody a hry. Nosili sa hlavne masky zvieracie: medveďa, koňa, kozla, vlka či tura. Niekedy sa muži prezliekali za ženy a naopak. V tomto období sa zbieralo imelo, ktoré je ochranným a liečivým prostriedkom (napr. proti neplodnosti žien).

ZDROJ