Valach-ostrawski | Čarovná sila mena

V časoch, keď ešte ľudia vnímali čarovnú silu mena, sa jeho význam prirodzene dával do spojitosti s jeho nositeľom. A nič na tom nemenia ani tvrdenia novovekých jazykovedcov, že sa pri mene ruší súvislosť medzi slovným významom a menom ako takým.

Na čisto pomenovací úkon a rozlíšenie jednotlivého človeka od iných to síce stačí, ale bolo by veľmi čudné zostať pri tomto zúženom pohľade na meno ako také. Ale to sa presne deje. Môžeme povedať, že pri nevedomom nálepkovaní, značkovaní ľudí menami je naozaj jedno, či použijeme meno cudzie alebo naše, dokonca majú cudzie "nálepky" tú výhodu, že nás nerušia významovými spojitosťami, ak neovládame cudzí jazyk, tak ich proste nevnímame.

Avšak za predpokladu, že chceme vedome používať svoje meno, odhaliť v plnej sile vplyv a význam tohto "zvukového sledu", ktorým sa nám prihovárajú naši najbližší, ale aj celkom neznámi ľudia, zistíme, že najlepšie to dosiahneme cez pôvodné mená. Aj preto, že sú to slová našej materinskej reči, ktorá nás ovplyvnila v omnoho väčšej miere, ako sa všeobecne pripúšťa. Tvarovala naše vnímanie sveta, priestoru, času, posudzovanie ostatných zvukov, atď.

Rodný jazyk nám poskytuje vhľad do slovných súvislostí, ktoré sú v každom jazyku iné. Ďalej je pravdepodobné, že rodič bude pri menách, ktorým rozumie, zvažovať aj ich významovú stránku, aby nenastal rozpor so skutočnosťou. Tak napríklad žiaden Lukáš zo Slovenska nepochádza z Lukánie, ako to o ňom prezrádza jeho meno, ani naši Františkovia nie sú z Francúzska. Dávajú sa síce pod ochranu a spájajú sa s osobnosťami, ktoré dané meno preslávili (evanjelista Lukáš a sv. František), ale i tak tu pretrváva nesúlad v rovine významovej, meno úplne nesedí, nie je celkom po pravde.

Význam mena bol v minulosti naozaj omnoho širší. Podľa toho, s akým úmyslom sa meno dávalo, rozlišujeme mená želacie a ochranné.

1.) želacie – majú zabezpečiť nositeľovi zdravie, šťastie, želané vlastnosti, priazeň osudu a pod.

2.) ochranné – majú chrániť a odháňať zlé sily

ochrana predkov – sila a múdrosť predkov sa prenášala menom. Preto sa niektorým malým deťom dávali mená ako Ded, Baba.
veľmi často sa vyskytujú u Slovanov mená so základom živ-, žit-, žir, žil-, žizn-. Všetky súvisia so životom. Aj menom sa snažili rodičia dosiahnuť, aby ich dieťa ostalo nažive.

časté sú aj mená hanlivé, potupné, označujúce zlé vlastnosti (Pizden, Hlupoň, Mrzena). Toto boli mená nepravé, nevzbudzovali závisť u zlých síl, ktoré by nemali prejaviť o takého človeka záujem. Inak používanie dvoch mien, jedného pravého, o ktorom vedeli iba najbližší a druhého, ochranného pri styku s cudzími, bolo bežné po celom svete. Zvyšky tohoto prístupu môžeme nájsť napríklad u Cigánov. V niektorých kmeňoch sa používanie pravého mena obmedzovalo iba na dennú dobu. Avšak bez výnimky po celom svete ľudia vedeli, že ten, kto pozná pravé meno človeka, nadobudne nad ním moc. A preto hlavne deti a tí, ktorí sa ešte nevedeli chrániť, často mávali nepravé mená.

mená so záporom majú podobnú úlohu ako tie s predchádzajúcej skupiny. Ochrana dobrej vlastnosti tu spočíva v jej popretí, utajení. Veľakrát sa po pridaní záporu pravé meno skrátilo (napr. Nerat > Ratibor, Nemil > Milhost, Nechran > Chranislav atď.)

mená zvierat, vtákov, rastlín, stromov. Menom sa prenášajú na človeka také vlastnosti zvierat ako sila, odvaha, zdravie. Ale zároveň plnia aj úlohu ochrannú. V Rusku je zaznamenaný zvyk (Zelenin, str. 129) pozývať pre dieťa krstného otca zo zvieracej ríše. Najčastejším zvieracím menom u všetkých Slovanov je vlk. Len na Slovensku je dochovaných prinajmenšom 17 vlčích mien, ktoré sa u nás vyskytovali bežne do 13. storočia. Vlk je stelesnením dravej sily, bol uctievaný aj ako ničiteľ zlých duchov. U Srbov v čase, keď umieralo veľa detí, bolo veľmi rozšírené meno Vuk. Z ostatných zvierat boli aj ako mená obľúbené napr. Tur, Zubor, Medveď, Býk, Had... Taktiež vtáky sa u Slovanov často spomínajú. Ochraňujú pred chorobami, ľudské duše odlietajú na druhý svet v podobe vtákov, kohút patriaci slnečnému božstvu je u Slovanov obzvlášť obľúbený, rozšírené je i veštenie zo spevu a letu vtákov. Medzi menami sa objavujú najčastejšie Sokol, Orol, Havran, Vrana, Kohút, Straka, Vrabec, Sova... Ďalej to sú mená stromov a rastlín (Kveťata, Dub, Hrab, Kalina, Klen). Ich liečivé účinky sa prenášajú na menovaného a v neposlednom rade také meno môže oklamať zlé bytosti, ktoré si myslia, že jeho nositeľ je rastlina a dajú mu pokoj (Zelenin).

ochranu zabezpečujú aj nebeské telesá, javy, živly a bojové predmety (Zora, Hviezda, Duha, Mráz, srb. Ognjan; Strela, Sekera)
—

Bohdan Dobroslav Ulašin

(Úryvok z knižky Cudzie mená v preklade)