Valach-ostrawski | Protektoři Cyril a Metoděj

O tom, ako veľkomoravské knieža Rastislav, o misiu solúnskych bratov (ne)žiadal.

Rastislav alebo Rastic z dynastie Mojmírovcov, bol v rokoch 846 - 870 druhým veľkomoravským kniežaťom. Dnes sa berie, ako fakt, že to bol on, kto nám pozval Konštantína a Metoda, inak známych ako solúnskych bratov, aby hlúpym pohanom Slovanom, vysvetlili "pravú kresťanskú" vieru, vo vlastnom jazyku. Tak sme sa to všetci učili v dejepise, tak sme to videli v televízii, tak sme o tom občas niečo čítali, a tak sme si na to zvykli. Nuž, potom to musí byť pravda. Jedine, ak by nebola.

Hovorí sa že, v roku 861 píše (!) knieža Rastislav, pápežovi Mikulášovi I. listinu (musela byť písaná latinsky), v ktorej ho žiada o vyslanie učiteľa/kňaza ovládajúceho slovanský jazyk. Lebo vraj tí franský, sa mu akosi nepozdávajú. To sa mimochodom prejavovalo tým, že ich z územia Veľkej Moravy vyháňal. Keďže sa mu odpovede od rímskeho biskupa nedostalo, taký istý alebo podobný list (v gréčtine), poslal byzantskému cisárovi Michalovi III. Pravdepodobne o rok neskôr. Možno by nás mohlo zaujímať znenie týchto žiadostí a v neposlednom rade aj to, ako ich vlastne napísal. Lebo, ak vedel Rastislav písať a to dokonca latinsky, či grécky, ale zároveň nevedel písať vo svojej rodnej reči (lebo my sme písmo údajne nemali), tak klobúk (aj gate) dole pred ním. Skúste niekoho naučiť písať v cudzej reči, keď nevie písať vôbec. Ono to ide dosť ťažko. Buď teda už písať vedel, a v tom prípade sa musel najprv naučiť zapísať svoju rodnú reč a logicky, až potom slovo aj písmo iného jazyka alebo to proste musel napísať niekto iný. Veď prečo nie, to bola bežná vec. Nejaký pisár, či franský kňaz. V prvom prípade by teda zbytočne volal po "učiteľoch", v druhom prípade by zas nemohol obsah skontrolovať. Áno, listy sa dnes bežne sekretárkam diktujú. Ale ten kto diktuje, si to zvyčajne potom aj prečíta. Obzvlášť, ak by písal pápežovi, či cisárovi. Nuž, pre mňa je to taká malá záhada. Ale poďme ďalej. Kde teda tie posolstvá sú?

Faktom je, že ani jedna z týchto dvoch listín neexistuje. Obe, patria medzi takzvané deperditá. Deperditum je listina, ktorú síce nemáme, ale jej obsah, prípadne časť, sa zachovala v inej listine a tak predpokladáme, že kedysi bola skutočná. To je vo vede, akou je história, pomerne bežná záležitosť. Takže teraz sa pozrieme na to, v ktorých konkrétnych historických dokumentoch môžeme nájsť odkazy na deperditá veľkomoravského kniežaťa Rastislava, keď už teda nie skutočné texty a ich znenie. Tu je treba spomenúť listinu, ktorá "potvrdzuje" konverzáciu medzi kniežaťom a cisárom Michalom III. Má byť vlastne odpoveďou na Rastislavovu žiadosť.

Zaradoval sa cisár a velebil Boha aj so svojimi radcami, a poslal ho s mnohými darmi a napísal Rastislavovi takéto písmo: "Boh, ktorý prikazuje každému, aby k poznaniu pravdy prišiel a na vyšší stupeň sa pozdvihol, uvidel tvoju vieru a snahu, urobil to teraz za našich čias, keď zjavil písmená pre váš jazyk, ktoré od začiatku neboli, ale len v nedávnych rokoch, aby ste sa aj vy pripočítali k veľkým národom, ktoré oslavujú Boha svojim jazykom. A tak sme ti poslali toho, ktorému ich Boh zjavil, muža ctihodného a zbožného, veľmi vzdelaného a filozofa. Prijmi teda dar väčší a hodnotnejší nad všetko zlato a striebro, kamenie drahé a bohatstvo pominuteľné a snaž sa spolu s ním upevniť reč a z celého srdca hľadať boha."

Aj tento list je len deperditum. Text, ktorý ste pred chvíľou čítali, sa nachádza v XIV kapitole diela, s názvom "Život Konštantína". Samostatne, ako skutočná listina alebo aspoň jej prepis, neexistuje. Taktiež, je tu aj informácia o tom, ako Rastislav posiela posolstvo k byzantskému cisárovi Michalovi.

"Lebo Rastislav, knieža moravské, Bohom povzbudený, poradil sa s kniežatami svojimi Moravanmi a poslal posolstvo k cisárovi Michalovi, ktoré hovorilo: Hoci náš ľud pohanstvo odvrhol a kresťanského zákona sa drží, nemáme učiteľa takého, ktorý by nám v našej reči pravú kresťanskú vieru vyložil, aby nás napodobnili aj iné kraje, keď to uvidia. Tak nám pošli, vladáru, takého učiteľa a biskupa, lebo od vás na všetky strany vždy dobrý zákon vychádza. Cisár zvolal snem, pozval Konštantína Filozofa a dal mu vypočuť toto posolstvo a povedal: "Viem, že si ustatý, Filozof, ale musíš tam ísť, lebo túto záležitosť nemôže nikto iný vybaviť ako ty."

Mne osobne príde zvláštnych niekoľko vecí. V prvom rade je treba povedať, že "Život Konštantína" vznikol údajne koncom deviateho storočia a predpokladá sa, že ho napísal Kliment Ochridský alebo niektorí Konštantínovi žiaci. Dnes sa zachovalo 32 rukopisov (prepisov) z 15-17. storočia. Jedná sa o náboženskú biografiu na objednávku, čo je podľa mňa z textu jasné. Len nerozumiem, ako ten náš ľud dospel k odmietnutiu "pohanstva" (čo sa uvádza v texte), keď nerozumel kázňam franských kňazov. Keď ku mne príde budhistický mních a začne mi vykladať čínštinou (ktorú neovládam) podstatu jeho nábožensko - filozofického systému, tak čo urobím? Odídem, lebo mu nerozumiem. Nebudem ho počúvať a už vôbec nie velebiť. Ale tu sa nám tvrdí, že sme boli nadšencami "pravej viery", aj keď sme nerozumeli reči, v ktorej nám ju posúvajú. Tomu naozaj nerozumiem. Všimnite si tento text:

"I stalo sa v tie dni, že Rastislav, knieža slovenské, so Svätoplukom poslali poslov z Moravy k cisárovi Michalovi takto hovoriac: "Božou milosťou zdraví sme. Prišli k nám kresťanskí učitelia mnohí, z Vlách, z Grécka i z Nemiec a učia nás rozlične. Ale my, Sloveni sme jednoduchý ľudia a nemáme nikoho, ktoby nás naučil pravdu a riadne nás vyučil. Tak teda, vládca, pošli nám takého muža, ktorý nám usporiada všetky zákony." Vtedy cisár Michal povedal Filozofovi Konštantínovi: "Či počuješ, Filozof, túto reč ? Okrem teba nikto iný nemôže toto vykonať. Pozri na dary mnohé, vezmi brata svojho, opáta Metoda a choď, lebo vy ste Solúňania a Solúňania všetci čisto slovensky rozprávajú."

Pochádza z diela, "Život Metodov". Je z toho istého obdobia (vraj), ako o pár riadkov vyššie spomínaný "životopis" jeho brata. Pravdepodobne od toho istého autora (Kliment, prípadne Metodovi žiaci) ale pripisuje sa aj Gorazdovi. Takže, vlastne nevieme, kto tieto diela napísal. Dnes sa zachovalo 18 rukopisov (prepisov) z 12-17. storočia. Teda nie originálne listiny. I tu sa spomína, že Rastislav poslal posolstvo o pomoc pri šírení "pravdy", v slovanskom štáte. Štylistika textu je tu iná, aj text samotný, čo sa opisu udalosti týka. Pritom má ísť o tú istú udalosť. Dokonca sa tu spomína i Svätopluk, ktorý spolu s Rastislavom poslal poslov k cisárovi, ale ten bol v tom čase ešte len chlapec, tak akoby sem mohol niekoho pozývať? Ak to písali ich súčasníci, tak to predsa museli vedieť a takéhoto "faux pas", by sa neboli dopustili. Ak tam bol Svätopluk vedome dopísaný, tak aká je dôveryhodnosť diela, ospevujúceho katolícku cirkev a jej šíriteľov? Ďalším "dôkazom" existencie pozývacieho aktu, je bula pápeža Hadriána II s názvom: "GLORIA IN EXCELSIS DEO", kde je uvedené:

Nielen u našej svätej stolici ste prosili o učiteľa, ale aj u pobožného cisára Michala, ktorý vám poslal blahoslaveného Filozofa Konštantína aj s bratom, keď sme my ešte nemohli. Oni však, keď zistili, že vaše zeme patria k pápežskej stolici, proti kánonu nič neučinili, ale prišli k nám a priniesli aj ostatky svätého Klimenta.

Uvádzam len časť nedlhého textu (kto chce, nájde poľahky na nete celý), ktorý sa nachádza v diele, ktoré sme už spomínali. "Život Metoda", kapitola VIII, a je to opäť deperditum. (Zaujímavé je, že ho nájdeme aj v diele "Pochvalné slovo Cyrilovi a Metodovi", ale obsahuje aj iné odlišné časti a formulácie, ktoré by v tom čase pápež nemohol vysloviť, takže sa podľa niektorých odborníkov považuje za falošný). Zachovalo sa 24 odpisov z 12 - 17. storočia. Takže, všetky listy a posolstvá sú deperditá. K dispozícii máme len odkazy na ne, aj to iba v podobe odpisov diel (Život Konštantína, Život Metoda) pojednávajúcich o skutkoch dvoch bratov, pričom najmladší z nich je z 12-teho storočia, čo je 300 rokov po udalosti, ktorú opisujú. A opisujú ju s nepresnosťami a rozdielne. Nezabúdajú velebiť katolícku cirkev a šíriteľov viery. Vieme veľmi dobre, ako bola šírená po celom svete. Buď prestúpiš na "pravú vieru" alebo skap. No tu mali ťažšiu úlohu, lebo naši predkovia sa vedeli brániť. Mali svoje územia, zriadenie a dokonca aj svoju vieru. Neboli to žiadny pohania, ako sa zvykne často uvádzať. Mne preto príde oveľa logickejšie, že Rastislav vyhnal franských kňazov, lebo ich ľud nepotreboval, nechcel, ani nerozumel. Nie z politických dôvodov. Preto bolo nutnosťou, aspoň na začiatok poslať niekoho, kto hovorí slovanskou rečou. Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Tak prišli solúnsky bratia a priniesli nie len cudzie náboženstvo, ale aj občiansko - trestný zákonník s názvom "Zákon sudnyj ľudem" (Súdny zákon pre ľudí). Autorom je Konštantín alebo ho vypracovali spolu s Metodom. Tento dokument nie je na rozdiel od predchádzajúcich deperditum, ale skutočne existuje. Len, sa akosi v školách o ňom neučí. Na štátnych oslavách Cyrila-Metoda nám čítajú radšej Proglas, ale mohli by niekedy skúsiť prečítať aspoň tento úvod:

Pred každým zákonníkom sa treba zmieniť o Božej pravde. Preto svätý Konštantín v prvom zákone napísal a povedal takto: Každá dedina, v ktorej sa konajú obety alebo prísahy pohanské, nech je odovzdaná Božiemu chrámu so všetkým majetkom, ktorý patrí pánom v tejto dedine. Tí, ktorí vykonávajú obety a prísahy, nech sa predajú so všetkým svojím majetkom a získaný výnos nech sa dá chudobným.

Z textu je snáď jasné a zrejmé, že každý, kto sa drží starej viery, bude predaný do otroctva a dedina pripadne cirkvi. Takzvaný svätec, káže kradnúť (prepáčte, vyvlastňovať) a predávať ľudí do otroctva. Paráda! Tu je nielen krásne vidieť, ako sa cirkev dostala k svojim majetkom, ale je to dokonca potvrdené ňou samotnou. Len tak mimochodom... V rámci odluky cirkvi od štátu, chcú späť svoje majetky, ktoré im boli počas komunizmu zhabané. Dobre, ale aby to bolo úplne spravodlivé, nech ich oni potom vrátia tým, od ktorých ich nakradli úplne na začiatku. Pýtam sa, na čo bol potrebný takýto zákonník, keď podľa pisateľov života Konštantínovho "...náš ľud pohanstvo odvrhol a kresťanského zákona sa drží..."?! Nevyzerá to tak, že sa držal skôr svojej viery v prírodu? A za to si vyslúžil otroctvo a chudobu. Ospravedlniť sa to dá tým, že predsa my sme to chceli, my sme ich volali, tak čo sa teraz sťažujeme?! Ale, čo ak sa toto všetko stalo úplne inak? Ak neboli volaní, ale boli poslaní. Preto, lebo franskí kňazi podmaňujúcu úlohu neplnili dobre. Tak nás rozobrali z vnútra. Liturgiu vo vlastnej reči vám dáme, písmo prinesieme... Medové motúzy ťahali popod nos a keď sme boli chytení, ožobračení a podriadení (teda úloha splnená), už nebolo cesty späť. Dokonca, čo nasľubovali, zrušili. Liturgia opäť latinská, atď... A ten prinesený raj na zemi, je krásne vidieť na príklade listu salzburského arcibiskupa Theomara pápežovi (začiatok roka 900), kde píše, že v krajine Moravanov:

"...ktorá bola so svojimi obyvateľmi podrobená našim vladárom a nášmu ľudu, ako aj nám tak v pestovaní kresťanskej viery, ako aj v poplatku za pozemský majetok, pretože až potom boli vyučení vo viere a z pohanov sa stali kresťanmi... ...Božie chrámy podpálili a všetky stavby zničili, takže v celej Panónii, našej najväčšej provincii, nevidieť ani jediný kostol, ako môžu vyrozprávať biskupi Vami ustanovení, ak by chceli priznať, koľko dní prešli a videli celú krajinu spustošenú..."

Nuž, zjavne sa tu mali výborne, keď museli pristúpiť k takémuto riešeniu.

A čo dnes? Dnes nám z každej strany pripomínajú naše kresťanské korene, čo je teda absurdné. Naše korene sú oveľa dávnejšie a hlbšie. Je potrebné ich nájsť a pochopiť, lebo strom bez koreňov zhynie. Slovanské národy od seba systematicky oddeľujú, teda oslabujú (rozpadnutie Ruska, Juhoslávie, Československa...). A robí sa to priam ukážkovo. Vy ste si odhlasovali rozdelenie republiky, vy ste si odhlasovali vstup do EU (zatiaľ jediné platné referendum). Občas tomu samozrejme napomôžu americké zbrane. Veď za demokraciu treba bojovať. Vidíme to teraz na Ukrajine. Zaves si našu zástavu na dom. Obvinia ťa z nacionalizmu. Američana za ten istý čin pochvália a nazvú ho patriotom. Aj my potrebujeme pozdvihnúť hlavu. Sebavedomie Čechov, Moravanov a Slovákov vraj po "nežnej revolúcii" stúplo. Stúplo akurát tak ego. Sebavedomie, teda uvedomenie si seba samého kleslo na oblasť žalúdka a pohlavného pudu. Teda zbehlo dole. Tí dnešní takzvaní sebavedomí, sa akurát dokážu hádať v hypermarketoch ohľadne nejakých nezmyselných odpadkových tovarov, čo im ponúkajú v akciovom letáku alebo na seba trúbia na ceste autom, pretože sa niekto niekomu nechce uhnúť. Potom sa pobijú. To nie je sebavedomie, to je primitivizmus. Ja takých ľudí nazývam GUMKÁČI. Lebo majú stále rovnaký, až robotický výraz v tvári, ako také želatínové cukríky, v tvare medvedíka. Všimnite si koľkí chodia bez úsmevu, stále s gumenou tvárou. Maximálne, sa dokážu zamračiť, keď niečo nie je po ich vôli. Napríklad, keď prídu do cukrárne minútu pred záverečnou a zistia, že ich obľúbený koláč si obchodník už dovolil vypredať. Ešte v ten večer pošlú majiteľovi e-mailom sťažnosť, že ako je to vôbec možné v tomto storočí a samozrejme, predavač bol drzý, treba ho vyhodiť. Ešte šťastie, že "mekáč" je otvorený aj v noci. Tam nemusia dokonca ani z auta vystupovať. Žemľu z umelej hmoty, naplnenú nejakou inou umelou hmotou, dostanú pekne v sede. To sú skvelé služby, to je Amerika! (...ako sa zvykne hovoriť)

Ak chceme pokračovať takto, dobre. Dostane každý, čo zasial. Výsledky vidíme. Ak máte pocit, že je čo vylepšovať, kedy to urobiť, ak nie teraz? Žiadny autor nemôže byť odlišný od svojej tvorby, preto treba spoznať samých seba. Začnime si veci teda U-VEDOMOVAŤ a začnime pri koreňoch. Ešte stále tam sú, len ich nevidíme.

- HS -

Zdroje:

Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov II - Slovensko očami cudzincov

(kolektív autorov)

Slovenské písomníctvo vo vzťahu k starej Morave

(dr. Ondrej Chreňo, Csc)

Velká Morava mezi Byzancí a latinským západem

(V. Vavřínek)