Role otce v rodině.

V každej dobe mal otec v rodine významné a ničím nezameniteľné miesto. Ako v prírode, tak aj v spoločnosti sa každý muž pripravuje k tomu, aby sa stal manželom a otcom, ako aj každá žena manželkou a matkou. Človek vždy rozmýšľa nad tým, čo ostane po ňom, keď sa jeho život skončí.
Stále opakujem: "Nech akékoľvek veľké je imanie, ktoré rodičia zanechajú svojím dietkam, rýchlosť jeho úbytku či nárastu bude závisieť od inteligencie a schopností detí. Veľmi pravdepodobné však je, že deti vo veľkom prehýria peniaze, ktoré získali ľahko. Preto nad všetko bohatstvo je lepšie zanechať deťom ako dedičstvo dobré meno."

Vstupom do manželstva muž berie na seba veľkú zodpovednosť - byť otcom a oporou rodine. Avšak rozšírením sa mestského spôsobu života v skutočnosti rodinný život vedie žena - manželka a matka. Autorita otca výrazne poklesla v dôsledku poklesu jeho účasti na rodinnom živote. V moderných bytoch je všetko a tak deti často nevidia príklad pracujúceho otca. Otec takmer úplne pracuje mimo rodiny. Ináč je to v prípade matky. Hoci ona tiež pracuje v zamestnaní, no doma má tiež veľa úloh a povinností.

V súčastnosti mestský spôsob života nahrádza firemná kultúra, ktorá prakticky vytrháva už nielen otca, no i matku z rodiny a pre mnohých sa stáva druhou rodinou. No jednako otec - je sila, rozum i opora rodiny v bežných záležitostiach.

Otcovstvo - je tiež skúškou sociálne a mravnej (morálnej) zrelosti muža.Vždy sú mladí ľudia, ktorí vstupujú do manželstva, no boja sa otcovstva alebo dokonca nie sú naň pripravení. Dieťa - veľká skúška pevnosti rodiny. V praxi existujú páry, ktoré do narodenia prvého potomka existovali normálne, no po narodení sa komunikácia medzi nimi zhoršila. Muž je málo doma, vyhýba sa dieťaťu a manželke. To nasvedčuje o nedostatku, nevyvinutosti zmyslu pre otcovstvo, či otcovskej kultúry.

Aby sme boli spravodliví, treba poznamenať, že zmysel pre otcovstvo sa rodí o niečo neskôr ako zmysel pre materstvo. Aristoteles poznamenal, že v skutočnosti sa muži nesôr stávajú otcami ako ženy matkami. Málokedy sa stáva, že muž opustí ženu pre to, že nemajú deti. Najčastejšie sa to stáva vtedy, ak je u muža rozvitý rodinný duch a túži mať potomkov, pokračovateľov na zemi.

Všimnite si, že v súčastnosti v škôlkach a školách pracujú s deťmi prevažne ženy, čo len zväčšuje deficit mužského vplyvu na deti. Tento deficit otca vedie u detí (obzvlášť u chlapcov) k rozvoju vlastností ako: zbabelosť, bojazlivosť, uzavretosť, izolovanosť, vzdorovitosť a agresivita. Preto by otcovia mali dbať na to, aby tento deficit dopĺňali v rodinnom živote.

Kritika otcovstva vychádza z nedostatku času, ktorý venuje svojej žene a deťom, no i z nedostatku komunikácie s nimi v bežnom živote.

Správne zorganizovaný voľný čas, pomoc rodičom pri ich prácach, spoločne vykonávané činnosti napomáhajú deťom získavať ďalšie poznatky - a práve toto je hlavnou úlohou otca.

Práve pri trávení času so svojími deťmi preukazuje otec svoje vlastnosti - dobrotu, vernosť, citlivosť. Takto nie len otec vychováva svoje deti, no aj deti otca.

Otec je v rodine potrebný nie len kvôli trestom a výchove, no i kvôli pomoci deťom pri jeho činnostiach. Mal by byť priateľom svojho dieťaťa.

Vo výchove detí je potrebný živý príklad otca. Synovia v mnohom kopírujú životný štýl a myslenie svojho otca: preberajú spôsob chôdze, spôsob rozprávania, gestá, atď... Od otca preberajú také črty ako silu ducha, silu, mužskú spoľahlivosť, podnikavosť, postoj k opačnému pohlaviu. Syn, ktorého otec je pozorným k matke, považuje to za jediné možné správanie sa k svojej manželke. Ak sa otec stráni práce, rovnaký zvyk budú mať aj jeho deti.

No, úloha otca nie je len vo výchove detí. Spolu s matkou zabezpečujú pre rodinu všetko potrebné. Je zodpovedný za zabepečenie životných potrieb rodiny. Prerábka bytu, náročné práce v hospodárstve, zásobenie potravinami, atď... - to je v prvom rade povinnosť otca. Ale nerobme z otca "dojnú kravu", to je už druhý extrém.

Ďalšou úlohou otca je aj úloha duchovného. Muž v rodine je žijúcim potomkom predkov - bohov. Preto je jeho úlohou, aby pred svojimi deťmi žil v súlade so zápoveďami. Zachovávaním sviatkov a vysvetľovaním ich významu vedie svoje deti a vyučuje svoje deti ceste pravdy..